Brazílska fila

Medzinárodné názvy: Fila Brasileiro, Fila brasileño

Pomerne veľký a mocný dogovitý pes kvadratickej telesnej stavby.

Opis plemena

Veľkosť a stavba tela

Pes tohto plemena nie je žiadnym malým psíkom, a aj z hľadiska svojej hmotnosti nepatrí k plemenám ľahkej hmotnostnej kategórie. Dorastá až do výšky okolo 75 cm a dosahuje hmotnosť vyše 50 kg. Pôsobí vyslovene silným dojmom. Jeho chrbát je mocný s mierne vyvýšenými bedrami. Končatiny sú silné, mohutné sú aj jeho laby. Hlava je veľká s tupou papuľou.

Srsť

Srsť brazílskej fily býva hustá, krátka a mäkká. Typické sfarbenie brazílskej fily sa pohybuje vo farebnom spektre od žltej a hnedej. Vyskytujú sa jednofarebné alebo aj pásikavé varianty. Okrom toho sa vyskytujú sa aj biele znaky.

Povaha a temperament

Ak tohto psa nepoznáte a on nepozná vás, tak s ním neradno žartovať. Vo vzťahu k svojmu pánovi dokáže prejavovať veľkú senzibilitu a prítulnosť. Voči cudzím osobám prejavuje celú svoju prirodzenú vrodenú ostrosť.

Vhodné prostredie

Brazílska fila sa nedá označiť v obvyklom zmysle slova za domáceho psa. Na to môže byť príliš ostrá. Omnoho viac vyhovuje jej povahe, ak ju chováte ako poľovného alebo strážneho psa. V rukách skúseného chovateľa sa môže z brazílskej fily stať veľmi milý a nenahraditeľný priateľ a spoločník. Z väčšej miery záleží na chovateľovi, čo z tohto psa vychová. Čo sa týka vzťahu brazílskej fily k deťom, tam sa bezpodmienečne odporúča veľmi veľká opatrnosť. To platí predovšetkým v súvislosti s deťmi, ktoré pes nepozná. Taktiež s inými psami si brazílska fila nerozumie bezpodmienečne vždy dobre.

Pôvod

Vznikla v Brazílii pravdepodobne krížením dovezených dogovitých psov z Portugalska, Španielska a Anglicka, niektorých poľovných psov - osobitne významný bol podiel krvi anglického bladhaunda - a pôvodných domácich foriem indiánskych psov. Dochádzalo k nemu už od konca 19. storočia, moderný registrovaný chov sa však začal až po druhej svetovej vojne.

Popis

Pomerne veľký a mocný dogovitý pes kvadratickej telesnej stavby. Hlava pomerne veľká a ťažká, ňucháč mierne klenutý (tzv. rímsky nos). Spustené očné viečka dodávajú plemenu charakteristický výraz. Zadok vyšší ako kohútik, zadné nohy o čosi dlhšie ako predné. Srsť krátka, hladká, hustá, na hrdle, hrudi a na bruchu vynára laloky. Farba: Všetky jednofarebné varianty okrem bielej, myšacej sivej, škvrnitej a merle. Časté je pruhovanie. Veľkosť: Psy 65-75 cm, suky 60-70 cm. Hmotnosť minimálne 50, resp. 40 kg.

Charakteristika

Pes so "zlou povesťou" sa k cudzím ľuďom naozaj správa odmietavo až agresívne, svojmu pánovi a jeho rodine je však mimoriadne oddaný. V domácom prostredí je veľmi pokojný, vyrovnaný a priateľský.

Využitie

Pôvodne poľovný pes na veľké šelmy. V minulom storočí sa vraj používal aj pri chytaní utekajúcich otrokov. Vynikajúci strážca a obranca.

Zvláštne nároky

Je vhodný skôr pre majiteľov rozľahlých vidieckych sídel ako do mestskej premávky. Žiada si pevnú a dôslednú výchovu, nie však služobný výcvik. Akékoľvek prejavy agresivity treba od šteňacieho veku dôsledne tlmiť.

Výskyt

V ostatných rokoch pomerne rozšírené molossoidné plemeno.

Možná zámena

S bulmastifom, ktorý je menší, má rovný nos aj chrbát (nemá zvýšený zadok) a nemá toľko voľnej kože na tele. To isté možno povedať o mastifovi, ktorý je naopak väčší.

Pozrite si tiež

Komentáre